Centrálny pilier Freney - MONT BLANC

Tak stojím na vrchole Mont Blancu. Neviem, či sa mám smiať, či plakať. Splnil sa mi sen. Ten najväčší, aký som mal. Sen o Freneyi!

7 rokov čistej a úprimnej lásky k týmto horám. 7 sezón fantastického lezenia na rozprávkových „ihličkách“. 7 sezón na snehu a ľade v okolí Mont Blancu. Skrátka 7 rokov tých najkrajších zážitkov aké môžu tieto hory ponúknuť...

 

Áno, na ten vrchol som mohol vystúpiť už dávno. Už to začínala byť trochu aj hanba, že tu človek trávi toľko času a ešte nebol na Mont Blancu. Veď sem kvôli tej hore chodia ľudia z celého sveta!

 

No paradoxne, vrchol nebol vôbec prvoradý. Dôležitá pre mňa bola cesta a spôsob akým sa tam dostanem. Vedel som, že to musí byť legendami opradený Freneyský pilier a že to musí byť voľne. Najlepšie na OS. A musí to byť pekný, rýchly prelez. Tomuto som podriadil úplne všetko. Potom už stačí iba trpezlivosť a túžba, ísť si za svojím snom...

 

Myslím si, že človek by mal na takúto cestu najskôr nazbierať hromadu skúseností. Dôkladne sledovať podmienky, počasie a hlavne naliezť kilometre v klasických cestách. A potom musí prísť ten správny deň.

 

Tu nerozhoduje, či vyleziete doma na skalkách desiatku, alebo jedenástku, ani to na koľký pokus. Tu je dôležité, bezpečne nastúpiť, byť rýchly, perfektne aklimatizovaný, nezľaknúť sa neodistenej špáry, či komína a úplne najdôležitejšie je vrátiť sa zase naspäť do údolia...

 

A teraz môžem povedať, že sa mi to podarilo.

Freney je najťažšia cesta akú som kedy vyliezol.

Freney je sen, ktorý sa splnil...

 

Zo stanice Chamonix sud priamo cez tunel do Courmayeuru a do Val Veny. Šofér autobusu nás vysadil na zastávke Freney. Pekná symbolika! Batohy sme zhodili do prachu a chvíľu len tak sedeli. Po 4 týždňoch som prvý krát opustil údolie. Aj Talianska strana je krásna, divoká a rozbúrená, ale Chamonix má atmosféru, ktorú nenájdete nikde na svete...

S Vargim sme po aklimatizačke naozaj dlho neobsedeli veď to počasie bolo ako z katalógu. Nasledovala prechádzka na chatu Monzino. Prvé pohľady na slávne piliere a hrebene. Arete de Peuterey, Brouillard, Innominata a tam úplne hore Candella. Freney!

 

 

A tak sme sa ubytovali na chate, ktorá niesla kedysi meno Gamba. Večer sme strávili v spoločnosti vyspevujúceho chatára a dvoch Talianov, ktorí mali namierené na Pilier Rouge du Brouillard. Budík zazvonil 1:45 a o pol hoďku sme už ukrajovali prvé metre z nepríjemného suťoviska nad chatou. Ľadovec Brouillard po teplách už nebol v top podmienkach, ale voľba vyraziť skoro ráno sa ukázala ako perfektný nápad.

Ranný nástup ľadovcom Brouillard do bivaku Eccles

 

Brieždenie nás chytilo tesne pod bivakom Eccles, kde sme dorazili niečo po šiestej. Hneď sme zaľahli do prázdneho bivaku a prespali celé doobedie. Bivak Eccles je úžasné miesto. Aiguille Noire de Peuterey aj Brouillardy ako na dlani. V dolnej búdke sa vyspí 9 ľudí a v tej hornej 6. Zdá sa to byť dosť, no pri peknom počasí to tu zvykne byť poriadne narvané. Keď sme sa zobudili, dofrčali k nám dvaja amigos zo Španielska a po nich ešte Frantíci. Jedna dvojka Brouillardy a druhá Freney. Vargi rozbehol brutálny biznis a Španielom sa tak zapáčili tyčinky Marva, že po návrate do Cham, vykúpili všetky zásoby. Ešte dobre, že tie svoje mám schované v bezpečí pod posteľou... Ráno o druhej sme vyrazili za dobrodružstvom. Najskôr desivý nočný scrambling do sedla Col Innominata, potom ešte desivejšie zlaňáky do neznáma a nakoniec najdesivejší rozbombardovaný traverz popod stenu na pilier. Skaly sme sa chytili okolo šiestej a lezenica sa mohla začať. Kvalita skaly ma príjemne prekvapila, dokonca som si užil aj zopár pekných špárok. Náladu pokazilo iba Šofove seknuté lano, pri ktorom som na chvíľu zastal a kúsok zobral so sebou... O 10:30 sme po 12 vylezených dĺžkach do 6a, boli pod legendárnou Candellou (Svietnik).

Blížime sa pod Candellu

 

Musím povedať, že by ma celkom zaujímalo, kde tu 7 ľudí dokázalo dva dni bivakovať... Miesto tak pre dvoch a aj to nie nejaké super komfortné. Dali sme kratší oddych a nachystali sme sa na záverečných 6 kľúčových dĺžok. Túto chvíľu som si predstavoval veľmi dlho. 6 dĺžok, v ktorých som bol pripravený nechať úplne všetko. 2 špárové dĺžky v nádhernej skale nás doviedli k traverzu za 7a. Jemný traverz po lištičkách bez nôh a chyty poschovávané za hranou.

 

Freneyská lahôdka

 

Výživný boulder v previse, oddych a brutálne šmyklavá prstovka, v ktorej som musel podniknúť zopár run-outov a ako v delíriu som si stihol všimnúť skobu, na ktorej bol nápis Gálfy Svit.

Slováci na Freneyi!

 

Dobrá haluz že? Najťažšie bolo vybandaskovaný naliezť do záverečného stropového komínka, ale v ňom som vedel, že už je dobre. Všeličo mi stihlo za tých pár sekúnd v komíne prebehnúť hlavou a pri výleze na policu prišla totálna eufória. Presne takto som si to predstavoval. Presne takto sa mi to páči.

 

 

Už len kúsok