Soňa Oravcová

Nepatrím medzi športovcov, ktorí sa venujú celý život iba jednému športu a ničomu inému. Pochádzam z Liptovského Mikuláša a odmala som trávila čas na horách. V tomto kraji sa to ani inak nedá. Ako dieťa som sa venovala pretekársky zjazdovému lyžovaniu, neskôr modernému tancu a hre na gitare. Kedže som sa nestíhala venovať všetkým trom záľubám naplno, musela som si vybrať. Ostala som pri hraní na gitare v ZUŠke. Pri zjazdovom lyžovaní som vraj nemala pud sebazáchovy a jazdu som si púšťala až moc rýchlo. Raz sa mi dokonca podarilo nevybrať bránku a nabúrať do osvetlenia. Každopádne, ja som z rýchlej jazdy bola nadšená a tréneri tiež. Po 9 rokoch hrania na gitare som sa znova naplno dostala k športu. Tentokrát to boli latinskoamerické tance. Hudba, opätky, ladné pohyby. Zase trochu ďalej od hôr a adrenalínu. Po tom, čo môj tanečný partner odišiel a ja som iného nenašla, som sa zhodou náhod a okolností dostala k športom, ktorým sa venujem dodnes. K lezeniu, neskôr k behu a skialpinizmu.

Lezenie na skalkách v Demänovskej doline

Lezenie prerástlo do poctivých lezeckých tréningov a objavovania lezeckých ciest nie len na Slovensku, ale aj v Nórsku či Chorvátsku. “Asfaltový” beh prerástol do trailového behu v horách na dlhé vzdialenosti. A zima? Tá je plná freeridu a skialpu.

Tradičné viacdĺžkové lezenie na Bispen v Nórsku.

Výhľad spod Slavkovského sedla.

Zjazd zo Sedla pod Kupolou.

Študujem na Fakulte telesnej výchove a športu Univerzity Komenského v Bratislave a aj vďaka škole som sa mohla naučiť športy, ako je napríklad bežecké lyžovanie, snowboarding či windsurfing. V lete ma dokonca vietor zavial rovno z nórskych viacdĺžok až na slnečnú chorvátsku pláž robiť inštruktorku windsurfingu.

Windsurfová pohoda na Pelješaci v Chorvátsku.

Zmena je život, a tá rôznorodosť je na tom najkrajšia. Každý šport dáva niečo iné a predsa niečo spoločné – neskutočnú radosť z pohybu.