Maroš Červienka
Maroš Červienka (* 26.4.1991, Levice) zahynul 2.7.2018 na Mont Blancu, počas sólo výstupu Majorovou cestou v stene Brenvy.
Česť jeho pamiatke!
"Už je to mesiac, čo triedim fotky, strihám spomienkové video, vŕtam sa v tej krátkej minulosti a nejak mi to stále nedochádza. Teraz sedím na konci s dychom na tej kope ľadu, na ktorej som s ním stál dvakrát vo víchrici. Vyťahujem z batohu toho Krtka, ktorého stále nosil so sebou. Aj keď sme si nevzali spacák alebo dosť jedla, krtko bol s nami. Pozerám na toho krtka a teraz už chápem. Ten chalan je navždy preč. S plačom robíme povinnú vrcholovku a pomaly zostupujeme..."
Martin Varga, 4.8.2018 na vrchole Mont Blanc
Pôvodný Marošov profil:
Moto: Bez Marvy si márny!
„Lyže zapichujem kúsok za plesom a pomaly stúpam k úpätiu, ku skalnému útvaru- Gruszke. Svah mierne naberá sklon a sneh začína vŕzgať pod nohami. Pre istotu vyťahujem zbrane a mačky. Hroty sa chrumkavo zahryznú do firnu. Svet sa zrazu zmenšuje na maličký priestor pred mojimi očami a pohyby sa automatizujú. Zastaviť sa už nedá… Maly Kociol, Nietoperz, Rynna Wawrytki. Po 3 hodinách žmúrim do slnka na vrchole. Tak tomuto ja hovorím podmienky! Vychutnávam si krásne počasie, modrú oblohu a nekonečné výhľady. Že vraj najmenšie veľhory na svete… Ale dokonalé! A samozrejme tie najkrajšie. Na západe Kriváň s divokým severom a zubatým hrebeňom. Na východe masív Ľadového s brutálnym ľadovým eldorádom. Január je jeden z najvýživnejších mesiacov, aké som doteraz v Tatrách prežil. Snáď ma Tatry odmenili za prejavenú dôveru. Túto zimu dostali prednosť pred ďalekou Patagóniou, či milovaným Chamonix. A naozaj, nie je čo ľutovať!“
-Veľký Mengusovský štít – Direttissima, zimné sólo
Marošove TOP cesty:
Tatry:
- Malý Kežmarský štít - Weberovka (sólo 1h:45min)
- Veľký Mengusovský štít - Direttissima (zimné sólo)
- Volia veža - 10 ciest za 10 hodín
- Veľká Lomnická veža - PP variant (IX+) PP
- Východný Železný štít - Chamomilla (IX-) prvovýstup
- Hrubô - Firhang (WI 5+, M5+) zimný prvovýstup
„Pohľad z vrcholu dole ku chate, je naozaj zvláštny. Nohy sa hompáľajú nad priepasťou. V hlave sa miešajú spomienky prvých tajomných pohľadov na temnú siluetu nedobytnej steny. Prvého neistého nástupu po chodníčku, ktorý pred vami vyšliapali horolezecké legendy. Spomínate na strach, ktorý ste tam kedysi prežili. Mrazivú nočnú záchranku na Nemeckom rebríku, ťažké lezecké dĺžky s iluzórnym istením a nedržiacimi trávami. Pocity, keď ste sa ocitli v náručí steny, vydaní napospas živlom, letiacim kameňom, lavínam... A zrazu tu nič z toho nie je. Zmizol strach, obavy, radosť aj eufória. Ani nie pred dvoma hodinami ste vyrazili z chaty a teraz sedíte na vrchole. Niet komu potriasť rukou. Niet sa na koho usmiať...“
-Malý Kežmarský štít – Weberovka, sólo 1h:45min.
České piesky
- Bílá ruže IXa OS, Koberce, Adršpach
- Údolní, VIIIb OS, Hláska, Teplice
- Hrana pádu, VIIIb AF, Gilotína, Adršpach
- Prásknutí bičem, VIIIb OS, Věž Jardy Berana, Teplice
- Kalamárka, VIIIb OS, Chrámovky, Teplice
- Údolní VIII AF, Kapelník, Hruboskalsko
- Muší spára, VIIIb OS, Lahvičky, Teplice
- Bojogénes, VIIIc AF, Koráb, Teplice
- Decháč, VIIIb OS, Král, Adršpach
- Stará cesta, VIIIa OS, Velryba, Adršpach
- Slunovrat, VIIc OS, Starosta, Adršpach
- Smítkova spára, VIIc OS, Rakev, Příhrazy
- Bílá ruže IXa OS, Koberce, Adršpach
- Stará cesta VIIIa OS, Skříň, Adršpach
- Sokolíky v krásnej ceste od Bernda Arnolda na Zvonici
- Tenký psaní
- Vyhlásená špára Berušky
„… Problém je cvaknúť hneď prvý kruh. Láďa Šolc, ho umiestnil do miesta, kde už v postate nie je na výber a každý kto naberie odvahu odliezť z malej jaskynky, ho musí cvaknúť. Inak bude zle… Ak to klapne, začína to najlepšie. Ťažká previsnutá špára a nepríjemné zúženie, z ktorého autor, pri osadzovaní druhého kruhu, lietal do položenej platne, tesne nad nástupom, uviazaný len na prsný úväz! Zvyšok cesty (asi 20 metrov) už stačí len udýchať. Komínik, previšteky, kruh a záverečná širočina. Kto zvládol v zdraví spodok, vrch bude takmer za odmenu. Sčítané a podčiarknuté – 50 metrov absolútnej špárovej lahôdky! Ani vlastne neviem ako, no za neustáleho Ondrovho povzbudzovania a vzdialených Smolových výkrikov, som sa smädný, spotený a šťastný, doplazil na vršok. Neskutočne som si to celé užil! Čo som sa okolo nej nachodil. Ale tie roky vyčkávania na ten správny moment, stáli naozaj za to. Zavŕzgala vrcholová krabička a do knižky píšem roztrasenou rukou nápis Bílá růže…”
-Adršpach – Bílá růže (Koberce), OS prelez jednej z najťažších špár na piesku
Alpy:
- 6 klasických severných stien (Grandes Jorasses, Eiger, Matterhorn, Petit Dru, Piz Badile, Cima Grande)
- Mont Blanc- Centrálny pilier Freney, 7a+ OS
- Mont Blanc- Grand Pilier d´Angle (Bonatti/Gobbi), VI, ľad 70° OS
- Mont Blanc- Pilier Rouge du Brouillard (Superdirect), 7a+ OS
- Aiguille du Fou- Voie Américaine, 7c PP
- Petit Dru- North Couloir Direct, WI6 M8 OS
- Grandes Jorasses- Colton/MacIntyre, WI6 M4 OS
- Grand Capucin- L´Echo des Alpages, 7a+ OS
- Mont Blanc- Peutereyský hrebeň Integrale, VI, 2 bivaky OS
- Mont Blanc- Ostroha Brenvy IV, ľad 90° OS
- Hrebeň Aiguilles Chamonix V, 2 bivaky
Yosemity & Utah:
- Sentinel Rock - Steck/Salathé, 5.10b OS
- Middle Cathedral Rock - Direct North Buttress, 5.11a OS
- El Capitan - East Buttress, 5.10b OS
- Separate Reality, 5.11d PP, Cookie Cliff
- Twilight Zone, 5.10d OS, Cookie Cliff
- Ahab, 5.10b OS, El Capitan
- Cedar Eater, 5.12b/c (boulder)
- Comic Relief, 5.12- RP, Indian Creek
Patagónia:
- Aguja Desmochada - Golden Eagle 7a+ OS
- Aguja Mermoz - Pilar Rojo, 7a+ PP
- Cerro Torre - Ragni Route, 90° M4 (40m pod vrcholom)
Kaukaz:
- Ušba (severný vrchol)- Východný kuloár
- Ušba – Chergianiho cesta, M7 OS, 1700m
- Čatyn Tau- Juhovýchodný kuloár
„Už v mojich lezeckých začiatkoch som Ušbu považoval za jeden z najkrajších vrchov na svete. Kaukazský Matterhorn! O tom, že sa raz rozhliadnem z jej vrcholu, som si však netrúfal ani len snívať. Osud to tak asi chcel, no maličké, najskôr tatranské, neskôr o čosi väčšie alpské krôčiky, ma zaviedli až pod kráľovnú celého Kaukazu. Keby mi to bol niekto pred pár rokmi, pri obliehaní sitnianskych šestiek povedal, zrejme by som ho vysmial. A teraz ležím v stane pod jej východnými zrázmi a neverím vlastným očiam... Za tých pár rokov, sme si skúsili yosemitské i patagónske žulové vertikály. Obliezali sme okolie slávneho El Capitana a otočili sa 40 metrov pod vrcholom „nedobytného“ Cerro Torre. Ale až vrchol Ušby považujem za ďalší krok v mojom horolezeckom živote...“
Autor: citácie a foto - Maroš Červienka
Vďaka Marošovi vznikla jeho Signature pohánková tyčinka SNEHANKA.
Akože to celé vzniklo?
Na Ušbu som bral na skúšku kadejaké nové tyčinky. Marošovi, milovníkovi všetkého kokosového, ulahodila najviac práve táto. Písal sa deň 19.6.2018 Gmailového času (po návrate z Ušby) a v mojej schránke pristál mail od Maroša v tomto znení:
"Rozmýšľal som, že ak by si chcel, tak by som sa pod tú "Ušba edition" biela čokoláda mohol kľudne podpísať, že je to overené... Aby sa to lepšie rozbiehalo. Myslím, že je to zatiaľ najlepšia Marva čo som jedol, a keď chceš, kľudne by to mohlo byť, že: Moje horské žrádlo. Niečo ako má Sean Villanueva v Lyofoode. Neni som síce taký borec, ale každý nejak začínal, no nie? :) Podumaj a daj vedieť..."
Idea sa mi páčila, sľúbil som to zapracovať, a tak Maroš, kamarát, tu je Tvoja SNEHANKA :) A pre nás si borec!
Martin Varga, Bars Master