Vanda Michalková

Leziem už od malička. K športovému lezeniu som sa dostala cez môjho tata, ktorý nás na každej dovolenke zobral na nejaké skaly a doma ma brával so sebou na stenu. Mama ma vždy podporovala aj keď sama nelezie a tak som mala super podmienky na robenie toho, čo ma baví. Skúsila som aj pár iných športov, ale nikdy som ich nebrala tak vážne. Prvých niekoľko rokov tréningu som bola vedená Zuzkou Štefanskou, neskôr Mirkou Krajčiovou a Igorom Cerovským, ktorí mi dali geniálne základy. Od trinástich rokov som začala trénovať sama. Mala som (a stále mám) obrovskú motiváciu, ktorá ma poháňala vpred. Aj keď som na Slovensku veľkú konkurenciu nemala, chcela som byť stále lepšia a lepšia a vždy som sa chcela posúvať ďalej a vidieť, čo ešte dokážem. Už prvý rok pretekania na európskom pohári (v kategórii youth B) sa mi podarilo vyhrať jedno kolo pohára, neskôr som ešte niekoľkokrát stála na pódiu a tento rok (2019) som sa priblížila aj k pódiu na majstrovstvách sveta mládeže v Arcu. Každý takýto úspech ma len viac namotivoval. Vždy som sa chcela stať majsterkou sveta a tento cieľ mám stále pred očami. Psyche is high!Okrem pretekania veľmi rada leziem na skalách. Rada som vonku v prírode s ľuďmi, s ktorými je sranda, bez pretekárskeho stresu. Je super môcť si vybrať cestu, ktorá sa mi najviac páči, projektovať ju a vidieť ako sa v nej zlepšujem. Alebo si ísť len tak zaliezť (dokým nenájdem ten správny projekt).

Popri lezení chodím na výtvarnú a normálne do školy, no v poslednom čase je lezenie moja najväčšia priorita a aj keď zrovna neleziem snažím sa robiť čo najviac pre zlepšenie sa. Chodievam behať, do posilky, strečujem alebo sa snažím inak zregenerovať na najbližší tréning/preteky, aby som mohla podávať čo najlepšie výkony.